Kde to začalo... 

     Už od útleho detstva spolu so mnou rástol na dvore nejaký pes. 

     Prvého som dostala keď som mala približne 1 rok. Bolo to šteniatko, mále čierne kučeravé klpko, pudlík. Volali sme ho Amor. Amor so mnou prežil, moje prvé kroky, ktoré po ňom občas postúpali, prvé prechádzky na vodítku, spoločne sme plakami aj sa tešili. Amor bol zároveň môj prvý "obetný baránok" pri pokusoch o výcvik. Nie vždy boli dobré, učenie chodiť na bicykli nie je sranda, no on sa snažil urobiť všetko čo som chcela. Bol veľmi trpezlivý. A tak náš spoločný čas plynul. Amor zostarol a ku mne sa dostala smutná správa. Amor odišiel do psieho nebíčka v roku 1999. 

     Ako každý pes na dedine a správny záletník, nám po susedinej fenke ostalo jedno šteniatko, ktoré sa podobalo najviac na náško pudlíka Amora. Neváhali sme ani chvíľu a za pár týždňov sme si doniesli domov ďalšie malinké klbko chumáčikov. Ďalšieho Amora. Amor ml. bol správny orech. Prednú časť tela mal po mame, až na sklopené uši po ocovi, zadnú časť tela mal kučeravú po ocovi. Po mame zdelil farbu a ostražitosť, po ocovi šikovnosť a stal sa z neho záletník. Tento amor ma naučil taktež niečo zo života psa, teda o jeho starostlivosti. Úprava srsti od jari do začiatku jesene bola naša spoločná obľúbená činnosť. Občas sa podarilo pristrihnúť viac, občas menej, ale nám to nevadilo. Skúšali sme spolu triky, cviky, bláznovstvá. Takto to išlo niekoľko rokov. Až kým jedného dňa na jeseň Amor odišiel za slečnami a už sa nevrátil. Amor ml. po dlhom hľadaní a pátraní odišiel do psieho nebíčka v roku 2009.

     Po pár mesiach márneho hladania a čakania na príchod Amora, sme sa rozhodli pre nového psíka. Ja som chcela niečo veľké, s pôvodom. Obidve moje priority boli rodinou zavrhnuté a tak som sa poobzerala po okolitých útulkoch a KS. Do oka mi padlo malé šteniatko béžovej farby, s krásnym prúžkom na hlave a hrudi a biely ponožkami na packách. Hneď bolo jasné, že ten musí byť náš. 23.12. 2010 sme išli do neďalekého útulku v Zlatých Moravciach, kde na nás štekalo veľa psov v nádeji, že si ideme práve poňho. No naša  cesta bola jasná. Cesta menom SWAN! A tak som držala malé, ustráchané 3 mesačné klbko v naručí na ceste domov. So Swanom sme skúšali rôzne aktivity, preskakovanie prekážok, plávanie, behanie, chodenie na výstavy. 

     Môj sen o psovi s pôvodom stále pretrvával. Radosť z práce so psom z detstva neutíchal, nadšenie z výstav tiež nie a ja som sa v roku 2013 rozhodla pre ďalšieho psa.  Učarovala mi biela guča chlpov, somojed. Nastalo dlhé prehováranie rodiny. Nakoniec prišlo povolenie. Pes v byte, môj celoživotný sen! Po dlhom premýšľaní o správnom plemene do bytu som usúdila, že samojed ním byť nemôže. Tak sa rozplynul môj sen so samojedom. Mojím ďalším kritériom na správneho psa bola jeho ochota pracovať, učiť sa nové veci, mať správny temperament. Jediné plemeno, ktoré sa preslávilo a spĺňalo moje požiadavky bola Border collia. Po pól ročnom hľadaní toho správneho vrhu som konečne našla. 

     Atlanta Abbiegreen Fodera - Abbie, moje 3 splnené sny v jednom dokonalom psovi! 

- pes v byte

- pes s pôvodom

- pes podľa predstáv

​

Po plynutí dní, mesiacov a rokov som zistila, že plnenie ďalšieho sna bude čoskoro súčasťou a ja budem kynológ - chovateľ. V roku 2017 sa nám narodil náš prvý vrh - vrh, ktorý bol pre mňa absolútne dokonalý, vrh, ktorý mi dal veľa do života kynológa. 

​

Narodením nášho prvého vrhu sa naša svorka rozrástla o dvoch členov - Ixi a Amora. 

​

O Swanovi, Abbie a všetkých našich psoch sa dočítate na ich stránkach! 

Tak, to som ja, dievča, čo si plní svoje sny, jeden po druhom!